Alojz Trnka

Dňa 8. decembra 2001 uplynulo 180 rokov od smrti drahovského rodáka Michala Alojza Trnku, kňaza, príslušníka jezuitskej rehole, doktora filozofie, doktora teológie a univerzitného profesora. Tento príspevok venujem ako spomienku na tohto významného, doteraz nespoznaného drahovského rodáka.

V jednej publikácii o histórii, od nás nie príliš vzdialenej obce na strednom Považí som sa dočítal, že z tejto obce nikto významnejší nepochádza, ani nepochádzal, nikto na koho by mohli byť rodáci oprávnene hrdí. Toto neprirodzene skromné tvrdenie ma podnietilo, aby som sa zamyslel, či i my, obyvatelia Drahoviec častokrát nezaujímame podobný nevšímavý postoj k tým čo nás predišli a veľa učinili pre iných, no mnoho urobili i pre nás.
V pamätnej knihe Drahoviec sa nachádza iba stručná a krátka zmienka o kňazovi Michalovi Trnkovi a to v súvislosti s našou kaplnkou. Citujem: „Uprostred obce nachádza sa kaplnka. Dal ju postaviť asi v roku 1830 Michal Trnka, kňaz ostrihomský z vlastných prostriedkov, ktorý bol rodom z Drahoviec. Kaplnka má patróna Svätého Michala, ktorého socha až do roku 1920 bola na hlavnom oltári umiestnená. V roku 1920 však bývalý farár Jozef Révay na miesto starého oltára (nadobudnutého) z milodarov veriacich, dal postaviť nový oltár, na ktorom však umiestnil sochu Svätého Cyrila a Metoda, sochu Svätého Michala odstránil a umiestnil túto nad vchodom do kaplnky. K tomuto by som mal tú skromnú poznámku, že by socha Svätého Michala ako patróna kaplnky znovu bolo umiestnená na hlavnom oltári, lebo keď zakladateľ túto dal postaviť zo svojich prostriedkov, ba túto aj zariadil a tiež založil ku tejto fundáciu, teda vybudovaná bola ku cti Svätého Michala, nech táto aj naďalej zvečňuje pamiatku zakladateľovu.“
Toľko citácia z Pamätnej knihy. K tomuto záznamu snáď iba toľko, že k popisovanej zmene zasvätenia kaplnky došlo po uplynutí viac ako 100 rokov od smrti darcu a zakladateľa fundácie a zmena, ako ju navrhuje pisateľ bola by určite v súčasnej dobe, ale i v čase, keď tento záznam učinil, nevhodná, zato však je možné si pamiatku darcu a zakladateľa fundácie uctiť iným teraz vhodnejším spôsobom, napríklad pamätnou tabuľou, či pomenovaním jednej z ulíc v Drahoviach jeho menom, alebo iným náležitým spôsobom, čo by bolo potrebné rozhodnúť v rámci farského a obecného spoločenstva.
Toto je jediná zmienka v „domácich prameňoch“ o osobnosti Michala Trnku, i táto ako keby bola skôr „utajovaná“ pred obyvateľmi a farníkmi Drahoviec. Ako keby nepochádzal z našej obce, z jej pamäti i zo spomienok sa jeho meno s rokmi úplne vytratilo. Tu som si uvedomil, že vlastne tento postoj je veľmi podobný až totožný s postojom pisateľa, autora publikácie o spomenutej obce na Považí. Preto som postupne zhromaždil materiály o tomto našom rodákovi a Vám, milí čitatelia, predkladám krátky, stručný prierez jeho životom.

Michal Trnka sa narodil, podľa záznamov v knihe trenčianskych novicov, v Drahovciach (Drahaczensis-drahovský) dňa 27. januára 1746. Tento údaj bol porovnaný s matričným záznamom o krste, ktorý sa našiel v spoločnej matrike pre farnosti Drahovce a Madunice, tu je však určitá časová nezhoda. Podľa zápisu v matrike narodených Michal Trnka bol pokrstený dňa 19. júla 1744, narodil sa ako syn Michala Trnku a Barbary, rodenej Vyvodilovej.
Túto nezrovnalosť v dátume narodenia z dvoch rôznych prameňov sa mi zatiaľ nepodarilo vyčerpávajúce objasniť. Prikláňam sa k názoru, že údaj uvedený v matrike skôr zodpovedá skutočnosti. Definitívne vysvetlenie by mohlo dať nájdenie matričného záznamu o jeho smrti a pochovaní. Matrika sa však nachádza mimo územia Slovenskej republiky a miesto jej uloženia nie je zatiaľ známe.

 

  • do rehole Spoločnosti Ježišovej vstúpil 28.októbra 1762 v Komárne (kniha trenčianskych novicov)
  • v roku 1765 pôsobil v Rábee (Gyoer) ako domáci učiteľ (repetítor) humanistiky
  • v roku 1766 v Prešove vyučoval gramatiku
  • v rokoch 1767 – 1768 v Košiciach študoval filozofiu
  • v rokoch 1769 – 1771 v Trnave vyučoval gramatiku
  • v roku 1772 pôsobil v Štajerskom Hradci (Graz) ako domáci učiteľ (repetítor) matematiky, tu ho zastihlo zrušenie jezuitského rádu v roku 1773


Od tohto roku sa stáva chovancom viedenského Pázmanea a na Viedenskej univerzite študuje teológiu. Možno predpokladať, že teologické štúdiá úspešne ukončil Michal Trnka na univerzite vo Viedni v roku 1777. Po skončení prijal kňažskú vysviacku a stal sa diecéznym kňazom Ostrihomskej arcidiecézy.
Odôvodnene možno predpokladať, že primičnú svätú omšu mal vo svojej rodnej obci, v Drahovciach v renovovanom a novopostavenom kostole, možno ako jednu z prvých bohoslužobných slávností. Farský kostol bol požehnaný (benedikovaný) tiež v roku 1777!
Zatiaľ nie je známe, kde pôsobil bezprostredne po kňažskej vysviacke. V osemdesiatych rokoch 18. storočia, pravdepodobne od roku 1787, pôsobil ako profesor dejepisu na Akadémii v Pätikostolí (Pécs), zrejme až do jeho odchodu na peštiansku univerzitu.
Od roku 1796 sa stáva univerzitným profesorom na Peštianskej univerzite. Na katedre histórie pracoval v rokoch 1796 – 1809. Potom sa stal prísediacim komisie pre vyučovanie miestodržiteľstva.
Jeho prednášky tlačou nevyšli, ale jeho rukopisy uschováva Rukopisné oddelenie Séčeňiho knižnice v Budapešti.
Má rukopisy, ktoré slúžili vyučovaniu. Tak napríklad Z Uhorských dejín pripravil študijnú látku postupne v troch variantoch, s tretím variantom, ktorý je najobjemnejší sa dostal po rok 1526, teda do roku prepadnutia Uhorska Osmanskou ríšou.
S počiatkami uhorskej literatúry a kultúry sa zaoberal v práci Historia literaria Hungarórum, pravdepodobne tiež obsahuje materiály a látku z jeho prednášok. Od počiatkov po približne 16. a 17. storočie vymenúva mnohé pamiatky vzdelanosti, napríklad v častiach o školách, o univerzitách, o knižniciach, o tlačiarňach a o kronikách a ich vydaniach.
Podľa arcidiecézneho schématizmu z roku 1822 Michal Alojz Trnka zomrel dňa 8. decembra 1821 v Pešti. Zatiaľ nie je známe miesto jeho posledného odpočinku.
Michal Trnka nezabudol na svoju rodnú obec. Zrejme v testamente poručil, že zanecháva finančný obnos na výstavbu novej kaplnky, ktorá bola dokončená asi v roku 1824. Kaplnka bola zasvätená svätému Michalovi. Taktiež založil v drahovskej farnosti základinu (fundáciu) na údržbu tejto kaplnky. Táto základina existovala ešte počas prvej svetovej vojny a zrejme z týchto písomných podkladov čerpal pisateľ pri spracovaní stručnej informácie o Michalovi Trnkovi, ktorá bola odcitovaná na začiatku tohto príspevku.
Kaplnka, zrejme z úcty poručiteľa ku svojmu osobnému patrónovi a na jeho želanie bola zasvätená svätému Michalovi archanjelovi až do roku 1927. Zmena nastala v roku 1927, kedy bol renovovaný jej interiér, boli nainštalované sochy svätých Cyrila a Metoda a bola zasvätená týmto slovanským vierozvestom.
Myslím, že farnosť a obec Drahovce by si mala svojho rodáka, Michala Alojza Trnku, príslušníka jezuitskej rehole do jej zrušenia v roku 1773, kňaza, doktora filozofie, doktora teológie, učiteľa a univerzitného profesora, ktorý žil, pracoval a tvoril pred dvomi storočiami a cítil príslušnosť ku svojej rodnej obci po celý svoj život, pripomenúť a uctiť pamätnou tabuľou, či pomenovaním ulice, alebo iným vhodným dôstojným počinom.
Záznam z matriky sobášených
:
6. februára 1729 prijali sviatosť manželstva Michal Trnka a Barbara Wywodyl (Strana 140, matrika narodených v Drahovciach a v Maduniciach, 19. júla 1744 bolo pokrstené dieťa Michal, otec Michal Trnka, matka Barbara, krstný otec Juraj Rusnák, krstná matka Katarína, manželka Juraja Levčíka).

Autor: Ján Cesnek

Stanislav Hochel

Narodil sa 2.9.1950 v Drahovciach. Po skončení školskej dochádzky študoval na Konzervatóriu v Bratislave (1966-70 kompozíciu u prof. Juraja Pospíšila a hru na klavíri u prof. Juraja Mašindu) a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne (1970-75 skladbu v triede Prof. Ctirada Kohoutka.)
Po jednoročnom pôsobení vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave (vo funkcii druhého dirigenta v sezóne 1975/76) nastúpil v septembri 1976 na miesto interného pedagóga hudobnoteoretických predmetov na Konzervatóriu v Bratislave, kde pôsobí dodnes (od roku 1985 ako pedagóg kompozície a od roku 1990 aj ako zástupca riaditeľa.) V rokoch 1978-92 externe spolupracoval so Slovenským rozhlasom ako lektor scénickej hudby.
Od roku 1990 je tiež externým pedagógom Katedry hudobnej vedy FF UK v Bratislave.
V súčasnosti je okrem iného členom Predstavenstva Spolku slovenských skladateľov a členom Skladateľskej komisie Hudobného fondu.
Už počas svojich štúdií v Bratislave, ale najmä v Brne, napísal niekoľko desiatok skladieb sólistických, komorných, zborových i orchestrálnych, z ktorých väčšina úspešne odznela na školských i verejných koncertoch a viaceré z nich sa umiestnili na popredných miestach rôznych celoštátnych skladateľských súťaží.
Je autorom viac ako 140 skladieb rôzneho obsahu a rozsahu, spomedzi ktorých medzi najvýznamnejšie patria „Musica pathetica“ pre klavír a orchester (1972), „Naša doba“ pre recitátora, klavír a orchester (1974), „Festivalová predohra“ pre trúbku, trombón a orchester (1979), „Missa in C“ pre sóla, zbor a orchester (1994) a iné.
Skladba „Ad hoc“ pre akordeón sólo (z roku 1980) bola povinnou skladbou v medzinárodnej akordeónovej súťaži v talianskej Ancone (1981) a v nemeckom Klingenthali (2002).
Vzhľadom na dlhoročnú prácu hudobného pedagóga sa tiež systematicky venuje inštruktívnej tvorbe pre deti a mládež.
Prehľad jeho tvorby nájdete po kliknutí na odkaz Hudobné centrum.