História

Rieka Váh (z latinského Vagus – bludný, blúdivý), často menila svoje koryto, postihla Drahovce povodňami katastrofálnych rozmerov. Medzi najväčšie patrila povodeň v roku 1773, kedy vlny Váhu doslova zmietli susednú obec Bakovú. Táto po úplnom zničení už nebola obnovená, a jej obyvatelia sa usadili v Drahovciach. Pretože usadlíci pýtali za pozemky veľa peňazí, podľa ústneho podania toto malo vplyv na pomenovanie obce, ktorej základom bola časť Važina na Drahovce.

Najväčšia povodeň však doľahla na obec 26.-28. augusta 1813, kedy všetky domy vrátane novopostavenej školy boli zničené. Obyvatelia sa pred vodou uchránili útekom na vŕšok v Dolných Voderadoch. Ďalšie povodne boli v rokoch 1893, 1903 a 1925. Koniec povodniam nastal až v roku 1961 vybudovaním prívodového kanála z jazera Sĺňava pre vodnú elektráreň v Maduniciach.

Ďalším prírodným živlom postihujúcim obec boli požiare. Často pohlcovali slamou pokryté domy a stodoly. Medzi najväčšie patrí požiar z roku 1882. Vypukol v časti Važina a zničil väčšiu časť vtedajšej obce. V tom istom roku založil notár Štefan Kardhord dobrovoľný hasičský zbor, ktorý aktívne likvidoval požiare, takže veľké škody už nevznikali. Avšak 14. novembra 1887 napriek jeho zásahu plamene ohňa podporované silným vetrom pohltili 84 domov a 46 stodôl.

Veľkým nepriateľom obyvateľov boli epidémie, cholery a mor. Cholera naposledy v obci zúrila v roku 1830. Od 10. do 23. augusta na ňu zomrelo 126 ľudí. Vtedy mnohé domy zostali bez majiteľov, a pre veľký rozsah epidémie bolo nariadené hromadné pochovávanie. Bolo zakázané chodiť do kostola , do školy, ba ľudia odmietali pochovávať aj obete cholery. Cholera vyčíňala aj v rokoch 1850, 1866, 1873. V tom čase veľa ľudí emigrovalo do zahraničia, aby tam našli lepší život, ako ten ktorý žili tu.

Zdrojom obživy nášho obyvateľstva bolo obrábanie pôdy, jeho postavenie voči zemepánovi bolo poddanské, podliehalo vrchnosti zemepána. Nevlastnilo pôdu, iba ju obrábalo. Toto právne postavenie spočívalo na stavovskom práve starého Uhorska, ktoré sa skončilo až v roku 1848 vyrieknutím právnej rovnosti, od toho času začína sa vlastnícke právo sedliackej triedy k pôde. Meštiacky stav sa u nás nevytvoril. V historickom rozvoji obec nezískala žiadne zvláštne výsady alebo práva, pretože Drahovce vždy pod niekoho patrili. Nižšie je prehľad známych majiteľov:

• roky 1350-1450 Kontovci
  
• roky 1451-1524 Ujlakovci
  
• roky 1642-1720 Thurzovci
  
• roky 1720-1848 Erdödyovci

Prvá písomná zmienka o Drahovciach je zo Zoborskej listiny z roku 1113, a nachádza sa v Biskupskom archíve v Nitre opatrená podpisom a pečaťou kráľa Kolomana – ustaľuje hranice Zoborského opátstva – ku ktorému patrila aj obec Drahovce.
Obec bola známa pod názvami:
» Darrag (1309)
» Drahowcze(1773)
» Drahóc, Vágdebrod,Vvederat (1113)
» Vogyeard (1863)
» Drahovcz (1900 – 2073 obyvateľov)
» Vágdebréd (1910 – 242 domov –2364 obyvateľov)
» Drahovce (1930 – 2354 obyvateľov)

V roku 1980 už 2876 obyvateľov bývajúcich vo vyše 750 domoch dnes v obci žije asi 2458 obyvateľov bývajúcich vo vyše 900 domoch
Prvé záznamy o počte obyvateľov sú zachované od roku 1900. V Drahovciach bol prvý kostol postavený v roku 1695. Od roku 1711 patrili Drahovce ako politická obec do susednej dediny Madunice od ktorej sa v roku 1787 odtrhli.

Drahovce, obec na dolnom Považí je dobre známa v okolí, ako obec, ktorá v minulom režime bojovala otvorený boj za udržanie si viery a cirkevného života. Nie všetko sa podarilo zachovať, čo sa týka histórie v náboženskom spoločenstve. Dňa 26, júla si pripomenuli obyvatelia históriu tragickej udalosti, ktorá sa podľa ústneho podania udiala na mieste, ktoré bolo vysvätené, ako i socha Sv. Anny.
Na skládke drevnej guľatiny pripravenej na odvoz, možno pred 200-250 rokmi bolo tulákom a zbojníkom zneuctené a zavraždené mladé dievča. Legenda hovorí, že bolo niekedy na tomto mieste počuť i volanie o pomoc – kvílenie. Naši predkovia, zrejme rodina zavraždenej tu osadila krížik, ktorý bol v roku 1902 nahradený dreveným stĺpom a sochou Sv. Anny. Túto si celé 20. storočie obyvatelia uctievali, každý sa tu poklonil, prežehnal a až potom pokračoval v ceste do poľa a hája. Nebolo jediného dňa, aby ku soche Sv. Anny neboli prinesené čerstvé kvety. Bývalý režim aj tu zohral svoje a spustnutá socha Sv. Anny bola odstránená. “Pamätám si ešte na tabuľku pripevnenú k stĺpu sochy Sv. Anny. Nápis znel asi takto: K úcte Sv. Anny za tragédiu (ďalej nečitateľne) rodiny Cszíferská-Karabová (Beničin) roku pána 1902. Tragédia sa musela stať pred niekoľkými storočiami, keď dookola boli samé lesy (na mieste údajne bola drevená hmota pripravená na expedíciu), na vodu a na odvoz poťahmi. Nedá sa presne určiť doba.” (Autor: C. Karaba – vydané pri príležitosti obnovenia spomienky tragickej udalosti)

Červená armáda oslobodila Drahovce 2. apríla 1945 o tretej hodine ráno.

Najstaršie archeologické objavy z obce majú charakter paleontologických nálezov kostí pravekých zvierat zo staršej doby kamennej –paleolitu. Počas ťažby štrku boli objavené sobie parohy a zub mamuta, ktoré sú dnes uložené v zbierkach Balneologického múzea v Piešťanoch.
Súčasná obec Drahovce je sídliskovým pokračovaním dvoch starobylých sídel s pôvodom už v preduhorských časoch. Vznikla sídliskovým splynutím dediny známej z historických dokladov pod názvom Dobreta a dediny od najstarších čias nesúcej meno Drahovce. Stalo sa tak jednak prirodzeným splynutím blízko situovaných intravilánov oboch sídel, ktoré prakticky oddeľovala len tzv. veľká cesta vedúca popri Váhu. Na druhej strane proces splynutia urýchlili aj násilné zmeny vo vlastníckych pomeroch oboch lokalít na konci 13. a v prvých dvoch desaťročiach 14. storočia. Uvedené zmeny spôsobili, že aj v písomných prameňoch sa od polovice 14. storočia obe sídla názvoslovne zamieňali.
Prvýkrát sa dedina Dobreta spomína v listine z roku 1113. O jeden a pol storočia neskôr, v roku 1263, Drahovce nepriamo vystupujú v prameňoch ako “dedina komesa Pavla, syna Poznana” z rodu Hont-Poznanovcov a roku 1309 sa Drahovce prvýkrát objavujú v písomnostiach pod svojím starobylým názvom Daraag.
Až do konca 13. storočia obec Drahovce vlastnili členovia rodu Hont-Poznanovcov; Dobretu zas v roku 1262 kráľ Belo IV. daroval benediktínskemu kláštoru v Pannonhalme. Približne v rokoch 1299 až 1309 tieto dediny vojensky obsadil Matúš Čák Trenčiansky, čo spôsobilo splynutie oboch obcí do jedného majetkového komplexu, ktorý istý čas vystupoval pod názvom Zelený hrad (Zöldvár). Po smrti Matúša Čáka tento majetok prešiel do rúk kráľa, ktorý ho v roku 1349, ako súčasť hlohoveckého panstva, daroval Mikulášovi Kontovi. V roku 1525 sa Drahovce dostali do vlastníctva baróna Alexa Turzu, v roku 1639 boli majetkom rodiny Forgáčovcov a od roku 1720 sa obec ocitla v rukách rodu Erdődy.
Farnosť Drahovce je prvýkrát písomne doložená v roku 1560 – vtedy však už nebola dlhší čas obsadená. V 70. rokoch 16. storočia sa Turzovci stali podporovateľmi reformácie a na svojich majetkoch uplatňovali patronátne právo zemepána, a tak sa dovtedy katolícka obec stala evanjelickou. V roku 1630 nový zemepán Adam Turzo odobral evanjelikom právo na užívanie kostola a farskej školy v Drahovciach, čo v praxi znamenalo, že miestni veriaci sa zásahom majiteľa panstva opätovne mali stať katolíkmi. Napriek tomu sa ešte na začiatku 40. rokov 17. storočia v obci stretávame s Adamom Trajanom Benešovským ako tunajším evanjelickým farárom. Okolo roku 1658 bol kostol znova prinavrátený evanjelikom, ale už v roku 1670 v obci zanikol evanjelický cirkevný zbor a administratúrou tunajšej cirkevnej obce bol poverený katolícky kňaz Juraj Leopold Vidomius. Drahovce sa ako filiálka pričlenili k obnovenej farnosti Madunice, ku ktorým patrila aj filiálka Baková – táto osada však zanikla po ničivej záplave roku 1773.
Dôležitým medzníkom v dejinách obce je rok 1787, keď sa Drahovce oddelili od farnosti Madunice a ustanovila sa samostatná farnosť sv. Martina v Drahovciach. Vykonávaním jej jurisdikcie bol poverený kaplán Izaiáš Fábri, ktorý začal od roku 1787 viesť samostatné matriky narodených, sobášených a zosnulých v obci. V roku 1809 došlo aj k faktickému osamostatneniu sa farnosti, keď kaplán Anton Straka –dovtedy podliehajúci farárovi v Maduniciach – sa stal titulárnym farárom v Drahovciach.
Prvý písomný záznam o existencii školy v Drahovciach je z roku 1611, prvým, po mene známym učiteľom bol Juraj Bosrman v roku 1695. Až do polovice 19. storočia bola škola jednotriedna, neskôr sa počet tried postupne zvýšil na 9. Výučba spočiatku prebiehala v zimných mesiacoch v domoch miestnych občanov. V roku 1813 bola postavená budova školy, ktorú však už v tom istom roku zničila povodeň. Nová škola bola vybudovaná a odovzdaná do užívania v roku 1860 – táto jednoposchodová budova v strede obce, ku ktorej bola v roku 1906 pristavaná veľká prízemná učebňa, stojí dodnes. Postupne sa pre potreby výučby museli stavebne upravovať aj ďalšie priestory –miestnosti Potravného aj Úverového družstva i priestory vtedajšieho MNV. Tieto problémy odstránila až novopostavená dvojposchodová budova školy, dokončená v roku 1961.
Materská škola v Drahovciach sídlila od 50. rokov 20. storočia na Dedinskej ulici v dome Františka Rapavého. V roku 1959 sa presťahovala do zadnej časti budovy Jednoty (predtým Potravného družstva). V roku 1964 bola dokončená novostavba materskej školy a o šesť rokov neskôr boli k tejto budove pristavané ďalšie priestory. V roku 1984 bola zahájená výstavba úplne nového komplexu budov materskej školy, ktorý bol slávnostne otvorený 1. septembra 1988.
Drahovce mali oddávna poľnohospodársky charakter, preto kolektivizácia poľnohospodárstva po roku 1948 významnou mierou ovplyvnila život v dedine. Vznik JRD a postupná industrializácia krajiny mali dopad na celkovú spoločensko-sociálnu a ekonomickú situáciu miestneho obyvateľstva, ktoré sa začalo orientovať prácu v priemyselných podnikoch v okolitých mestách.
V roku 1905 bolo v obci založené Úverové družstvo, v roku 1919 Potravné družstvo, ale spoločenský a kultúrny život v Drahovciach sa začal rozmáhať predovšetkým po 1. svetovej vojne. V obci postupne pôsobili a pôsobia viaceré záujmové spolky a organizácie: hasiči, červený kríž, rybári, poľovníci, záhradkári atď. Niektoré dobrovoľné organizácie po roku 1989 zanikli, iné zasa naopak vznikli. Zvlášť dôležitú rolu v kultúrnej histórii obce v 20. storočí zohrali hudobné súbory a ochotnícke divadelníctvo.
Drahovský kroj zaujíma popredné miesto medzi slovenskými krojmi, predovšetkým ženský, ktorý je rôznofarebný a má bohaté, skvostné výšivky. Samotný odev predstavuje prechodový variant medzi piešťanským a trnavským typom. Avšak po I. svetovej vojne ženy i muži postupne prechádzali na tzv. “pánske oblečenie”. Rapídny pokles obliekania sa do tradičného kroja nastal najmä po II. svetovej vojne –chlapi a chlapci kroj takmer prestali nosiť, dievčatá a mladé ženy sa doň obliekali už len sporadicky.
Vznik organizovanej telovýchovy a športu v Drahovciach je priamo spätý predovšetkým s futbalom, ktorý sa v obci začal organizovane hrávať od roku 1930. Neskôr začali vznikať aj ďalšie kluby a oddiely: v rámci skautingu to bola turistika, súťažne sa hrával stolný tenis, činnosť vykazovali aj šachisti, hokejisti, stolní tenisti, atď.
Drahovce sú tiež miestom, kde sa narodili alebo pôsobili viaceré významné osobnosti, známe aj za hranicami obce či regiónu. Boli to najmä kňazi (Adam Trajan), učitelia, ale aj technici či lekári.

15 – 5 miliónov r.  Kr. Nájdený zub chobotnatca Deinotheria pri ťažbe štrku.
23 000 r. pred Kr. Nálezy sobích parohov a zub mamuta.
5000 – 3300 r. pred Kr. Črepy – pozostatky osady z mladšej doby kamennej.
6. – 7. st. Medzi dnešnými Piešťanmi a Drahovcami sa v nachádzala staroslovanská osada.
8. – 9. st. Južne od Drahoviec sa rozprestieralo slovanské sídlisko.
1113 Listinne prvýkrát vystupuje dedina *Dobreta, ležiaca východne od Voderád.
1262 Belo IV. daruje dedinu *Dobretu benediktínom z Pannonhalmy.
1263 Drahovce vystupujú v prameňoch ako “dedina komesa Pavla, syna Poznana” z rodu Hont-Poznanovcov.
1271 Štefan V. odňal dedinu *Dobreta pannonhalmskému kláštoru a daroval ju Vavrincovi.
Asi 1299 Matúš Čák zabral majetok *Dobrety a Drahoviec.
1309 Drahovce sa prvýkrát objavujú v písomnostiach pod svojím starobylým názvom (Daraag).
Asi 1315 Matúš Čák odovzdáva Drahovce a *Dobretu do držby Jánovi z rodu Hont-Poznanovcov.
1316 Ján, spojenec Matúša Čáka, označuje svoj majetok Drahovce a *Dobretu názvom Zelený hrad (Zöldvár).
1321 Karol I. Róbert zabral Zelený hrad (Drahovce).
1349 Ľudovít I. daruje kráľovskú dedinu *Dobretu a Drahovce Mikulášovi Kontovi.
1358 Benediktíni z Pannohalmy sa neúspešne pokúšajú získať svoj bývalý majetok *Dobreta.
1365 Ľudovít I. potvrdzuje Mikulášovi Kontovi na základe listiny z roku 1271 vlastníctvo *Dobrety.
1431 Nález zbraní z lokality Baková pravdepodobne súvisí s pokusom husitov prekročiť vážsky brod.
Asi 1452 Drahovce prepadnuté vojskom bratríkov, s ktorých pôsobením zrejme súvisí nález 633 mincí.
1452 V Drahovciach (uvádzaných pod názvom Zelený hrad) bolo zdanených 16 sedliackych usadlostí.
1453 Ladislav V. nanovo daruje Mikulášovi z Iloku panstvo Hlohovec s dedinou Drahovce (Zelený hrad).
1524 Vlastníctvo hlohoveckého panstva (teda aj Drahoviec) prechádza do držby uhorského kráľa.
1525 Ľudovít II. daruje panstvo Hlohovec do vlastníctva baróna Alexa Turzu. Drahovce sa uvádzajú už pod svojím slovenským názvom (Draholcz).
1530 Prvý útok Turkov.
1560 Priamy doklad o existencii rímsko-katolíckej farnosti sv. Martina v Drahovciach.
1610   Drahovce vystupujú ako evanjelická farnosť augsburského vyznania.
1611 Prvý písomný záznam o existencii školy v obci.
1617 Turzovský urbár, spomínajú sa prvé priezviská v obci.
1639 Obec sa dostáva do vlastníctva Forgáčovcov; časť obce ešte vlastní Imrich Berčéni.
1665 Začatie výstavby pevnosti Leopoldov aj v časti chotára obce.
1670   Drahovce sa opätovne stávajú katolíckou farnosťou.
1680   Drahovce sa stávajú filiálkou rímskokatolíckej farnosti v Maduniciach.
1699 Záložným vlastníkom Drahoviec sa stal barón Ondrej Škarbala.
1709 Obec vo vlastníctve Vratislavovcov z Mitrovíc.
1711   Farár Pavol Romani začína viesť cirkevné matriky vo farnosti Madunice.
1720 Drahovce vo vlastníctve rodu Erdődy.
1760 Obec v zálohovom vlastníctve rodu Koller.
1773 Veľká povodeň zničila osadu Baková.
1777   Bola ukončená výstavba nového kostola v Drahovciach.
1787 Ustanovila sa farnosť Drahovce, ktorú spravuje miestny kaplán.
1795 Obec opätovne vo vlastníctve rodu Erdődy.
1809 Duchovní správcovia farnosti Drahovce sa stávajú titulárnymi farármi
1813 Obec postihli katastrofálne záplavy, bola zničená novopostavená budova školy.
1830 Cholerová epidémia v Drahovciach, zomrelo 126 obyvateľov.
1848 Zrušenie poddanstva v Uhorsku.
1860 Výstavba poschodovej budovy školy.
1882 Založený Dobrovoľný hasičský zbor.
1905 Vzniklo Úverové družstvo.
1913 Úradne bol zavedený nový, pomaďarčený názov obce – Vágdebrőd.
1919 V obci bolo založené Potravné družstvo.
1923 Drahovce správne spadajú pod Bratislavskú župu (dovtedy pod Nitriansku).
1925 – 1926 Uskutočnila sa parcelácia Jozefovho dvora.
1928 Župy nahradilo krajinské zriadenie; bol rozparcelovaný veľkostatok Voderady.
1936 V obci bola sprevádzkovaná prvá telefónna stanica.
1940 Drahovce sa stali súčasťou Trenčianskej župy; v decembri bola dedina elektrifikovaná.
1942 Z obce boli deportovaní poslední obyvatelia židovského pôvodu.
1945 Dňa 2. apríla príslušníci Červenej armády spolu s rumunskými vojakmi oslobodili Drahovce.
1948 Pri obci bola vybudovaná nová železničná zastávka.
1950 Vzniklo JRD Drahovce.
1956 V obci bol zavedený miestny rozhlas.
1958 Poštový úrad sa presťahoval do priestorov starého MNV.
1960 Po štyroch rokoch výstavby bolo do užívania spustené Vodného dielo Madunice – Drahovce.
1961 Bola postavená nová budova školy.
1964 Skolaudovaná budova materskej školy; do priestorov starej školy sa presťahoval MNV.
1967 Do uprázdnenej starej budovy MNV bola umiestnená školská jedáleň a Družina mládeže.
1976 Zlúčením troch družstiev (Piešťany, Kocurice, Drahovce) vzniklo JRD Družba.
1977 Dokončený bol Dom smútku.
1978 Po jedenástich rokoch od začatia výstavby bol do užívania odovzdaný Kultúrny dom.
1980 Do užívania bol odovzdaný futbalový štadión.
1984 Otvorený Dom záhradkárov.
1988 Postavený areál novej materskej školy.
1989 Sprístupnené obchody a reštaurácia Nákupného strediska.
1990 Skolaudovaný Dom rybárov.
1993 Zriadené zdravotné stredisko prestavbou pavilónu materskej školy.
1995 Pošta sa presťahovala do priestorov Kultúrneho domu.
1996 Drahovce sa stávajú súčasťou nového okresu Piešťany.
1998 Sídlo Obecného úradu sa presťahovalo do priestorov nad pavilón materskej školy.
2004 Začala sa výstavba vodovodnej siete.
2008 Dokončená budova telocvične.
2010 Prvýkrát  v histórii Drahoviec vychádza monografia o obci.